Trasa Kráľovského MTB maratónu prechádza rôznorodým prírodným prostredím Hornádskej kotliny a priľahlého pohoria Branisko, v okolí Širokého presahuje až do Šarišskej vrchoviny a nad Poľanovcami zasahuje do Levočských vrchov. Každý z týchto geomorfologických celkov má svoje zvláštnosti a vzácnosti, no jednu z nich v takto vymedzenom priestore neprekoná nič.

Spišskopodhradské travertíny

Mäkko modelovaná krajina Hornádskej kotliny, budovaná centrálnokarpatským flyšom, je v okolí Spišského Podhradia obzvláštnená výskytom travertínových lokalít. Symbol regiónu – Spišský hrad – je postavený na jednej z nich a práve to podmienilo jeho monumentálnu siluetu na dne depresie vnútrokarpatskej kotliny, kde by sme strmý, výrazný reliéf ináč ťažko predpokladali.

	Spiš. Podhradie, Spiš. kapitula a Pažica zo Spiš. hradu

Travertínové kopy vznikali koncom treťohôr a počas celého kvartéru z minerálnych vôd, vyvierajúcich na zlomoch vo flyšovom podloží. Generálne smery týchto zlomov boli západo-východné a severo-južné, križovali sa v mieste dnešného Spišského hradu. Postupne vznikla celá séria kôp, diferencovaných veľkosťou a tvarom povrchu v závislosti od veku, nakoľko travertín ako pomerne krehká hornina ľahko podlieha vplyvom podnebia. Na starších kopách (Dreveník, Spišský hrad, Pažica) poznačil vek nielen povrch, ale aj vnútro masívov, došlo k rozpukaniu, rozlámaniu a postupnému pohybu ich okrajov, čím vznikli pomerne rozsiahle skalné útvary a skupiny separovaných veží vo forme skalných miest.

	Dreveník - kamenný raj od Hodkoviec

Travertíny majú v regióne osobitné postavenie. Morfologicky výrazné útvary boli oddávna predmetom záujmu človeka, ktorý ich osídľoval, čím sa stali významnými archeologickými lokalitami. Špecifiká vzniku a tvorby travertínu zas podmienili bohaté paleontologické nálezy, z ktorých mnohé sa podarilo nájsť len vďaka rozsiahlej ťažbe travertínu na stavebné účely, keďže ide o horninu so špecifickými vlastnosťami a pomerne ľahko opracovateľnú. Vďaka exotickému podkladu sa tu uchytila špecifická vegetácia, výrazne odlišná od pomerne chudobnej vegetácie flyšového podkladu, často extrémne rezaný povrch zas podmienil výrazné rozdiely a bohatstvo druhov flóry travertínov. Charakteristická je najmä teplomilná flóra na výslnných travertínových svahoch a okrajových útvaroch, s ojedinelým výskytom mnohých druhov, ktoré majú najbližšie lokality až v panónskej oblasti. Kontrastom k nej je horská kvetena, ktorá sa tu udržala aj počas interglaciálov najmä v chladných roklinách skalných miest. Bohatstvo rastlinstva dopĺňa lesná vegetácia na Dreveníku či halofytná (slanomilná) a mokraďná vegetácia Sivej Brady a Hradskej lúky pri Baldovciach. Na kvetenu sú naviazané špecifické druhy a celé skupiny živočíšnej ríše najmä z oblasti bezstavovcov, hlavne hmyzu.

	Spiš. hrad a Branisko z Pažice

Špecifikami travertínových kôp je aj množstvo podzemných priestorov, gravitačne podmienených, ktoré nevznikli ako tradičné krasové priestory, ale ako podzemné trhliny na tektonicky podmienených poruchách najmä v okrajových častiach jednotlivých masívov. V súčasnosti je v kopách Sobotiska, Spišského hradu, Ostrej hory, Dreveníka a Pažice známych viac než 50 jaskýň a priepastí, od krátkych puklín až po viac než stometrové viacúrovňové podzemné priestory. Mnohé z nich sú opäť známe ako významné archeologické náleziská.

	Branisko so Spišským hradom

Každá z kôp, tvoriacich pomerne ohraničené priestory, je čímsi špecifická, osobitá. V smere východ – západ je najvýchodnejšou kopa Sobotisko. Je pomerne mladá, hladko modelovaná, pravidelného oválneho tvaru. Na ojedinelých puklinách sú založené nerozsiahle podzemné priestory. Povrch kopy je poznačený množstvom plytkých, nerozsiahlych kameňolomov.

Kopa Spišského hradu je vytvorená z dvoch samostatných horizontov. Dolná časť hradu leží na staršej, rozsiahlejšej travertínovej kopy, ktorej vývoj sa zrejme počas glaciálu prerušil a v nasledujúcej interglaciálnej dobe vývoj pokračoval vznikom travertínu v oblasti dnešnej najvyššie položenej, najstaršej časti hradu. Hradný objekt umne využíva danosti reliéfu kopy, ako prirodzené obranné postavenia využíva separované travertínové veže v dolnej časti hradu a neprístupnosť strmých stien v jeho hornej časti.

Západne od Spišského Podhradia leží kopa Pažica, na ktorej východnom úpätí čiastočne leží Spišská Kapitula. Kopa prináleží medzi staršie. Má pomerne kompaktný tvar, pretiahnutý smerom na sever, kde dosahuje temer k Jablonovu, veľká časť povrchu má pomerne zarovnaný planinový charakter. Severný okraj je viacnásobne prerušený cestou do Spišské Podhradia, cestou E18 Levoča – Prešov a v súčasnej dobe už aj jedným pruhom diaľnice D1 Jánovce – Behárovce. Lokálne má kopa strmé okraje, na jednom mieste sa vyvinula jaskyňa, ktorá však bola v minulosti zasypaná smetiskom. V južnom okraji kopy je založený výrazný kameňolom, taktiež čiastočne zasypaný skládkou odpadu, plytký kameňolom je aj na povrchu planiny. Kopa je výnimočná neperiodickým jazierkom na dne výraznej krasovej jamy v západne orientovanom svahu v západnej časti kopy.

Sivá Brada ako najzápadnejšia v systéme travertínov v okolí Spišského Podhradia je zároveň najmladšou a dodnes na nej doznievajú procesy, ktoré v minulosti umožnili vznik obrovských más travertínu. Na svahoch a vrchole pravidelne modelovanej kopy s okrúhlym pôdorysom je viacero činných prameňov, z ktorých aj v súčasnosti vzniká travertín. Voda je miestnymi obyvateľmi používaná ako minerálka, v minulosti boli jej liečivé vlastnosti využívané aj vo vaňových kúpeľoch na južnom úpätí kopy. Na západnom a východnom úpätí kopy sú slatiniská so vzácnou halofytnou flórou, podmienenou prítomnosťou minerálnej vody.

Južne od Sivej Brady leží plochá, nevýrazná kopa nazývaná Kamenec. Väčšina jej povrchu je pochovaná vrstvou pôdy a poľnohospodársky využívaná, exponovanejší je len jej pretiahnutý južný okraj s teplomilnou vegetáciou na strmom svahu.

Západne od kopy Kamenec leží obec Baldovce, ktorej severný okraj lemuje rozsiahle slatinisko v nive Klčovského potoka, nazývané Hradská lúka. Sú tu mohutné vrstvy slatiny striedajúce sa s vrstvami travertínu, hrubé až 7 metrov , dokazujúce vývoj územia v minulosti.

Južne od Spišského hradu leží travertínová kopa Ostrá hora a menšia Kozia hora, ktoré oddeľuje výrazné sedielko. Mohutná dvojkopa patrí do skupiny starších kôp. Na nevýrazných tektonických poruchách sú nerozsiahle podzemné priestory a na povrchu kopy nerozsiahle skalné útvary. Na juhozápadnom svahu kopy je starý lom, v ktorom sa našli hominidné pozostatky. Podľa stratigrafie lomových vrstiev by mohlo ísť o jeden z najstarších nálezov na území Európy, lebka sa však po druhej svetovej vojne stratila.

	Ostrá hora medzi Spišským hradom a Dreveníkom

Najjužnejšou kopou je Dreveník. Mohutná kopa s trojuholníkovým pôdorysom a rozlohou cca 1 km 2 má charakter stolovej hory a vznikla postupným splynutím štyroch pôvodne samostatných kôp. Zarovnaný povrch planiny je zo všetkých strán ohraničený strmými, miestami až kolmými stenami. Zo spomínaných skalných miest je známy Kamenný raj a jeho protiklad – Peklo. Dreveník je z komplexného geologického, geomorfologického, paleontologického, botanického, zoologického či archeologického hľadiska najcennejším travertínovým útvarom u nás a bez nadsázky možno hovoriť o svetovom unikáte. Osobité postavenie v systéme travertínových kôp potvrdzuje aj jeho nepretržité osídlenie od mladšej doby kamennej až do stredoveku, podzemné priestory poskytli ľuďom útočisko aj v modernom veku, keď sa tu počas druhej svetovej vojny skrývali pred represiami Židia zo Spišského Podhradia. Na povrchu Dreveníka bolo aj najväčšie veľkomoravské hradisko na východnom Slovensku. Drevenícky travertín bol oddávna vďačným stavebným materiálom, hojne využívaným miestnymi obyvateľmi, postavený je z neho aj Spišský hrad. V minulom storočí sa z neho stal aj v celom bývalom Československu i zahraničí vyhľadávaný dekoračný kameň. Po celom obvode Dreveníka sa nachádza osem rôzne veľkých starých lomov. Exploatácia modernou technikou a záujem o veľkoblokovú ťažbu na výrobu veľkých obkladových dosiek znamenali od polovice minulého storočia oproti ťažbe v minulosti výraznú devastáciu rozsiahlych priestorov travertínovej kopy, čo podmienilo protesty zo strany ochranárov. Zánik ťažby napokon spôsobila až absencia štátnych zákaziek a dotovania nerentabilnej ťažby po roku 1990. V súčasnosti je ťažba malá, selektívna, obmedzená výlučne na plochu niekdajšieho veľkolomu bez možnosti jej ďalšieho rozširovania.

	Branisko z Dreveníka, vľavo Granč Petrovce, vpravo Žehra

Po zániku výverov na hlavných kopách vznikli ako následok doznievajúcej činnosti podzemných vôd na úpätí viacerých z nich malé parazitické kopy. Väčšina z nich vplyvom vonkajších podmienok splynula s okolitým prostredím, len tie najväčšie z nich na južnom úpätí Sobotiska sú dodnes znateľné. Na západnom úpätí Dreveníka sa nachádza malá dvojkopa Zlatá brázda, ktorá ako výrazné travertínové teleso pôsobí ako samostatná kopa.

Osobitosť travertínových kôp potvrdzuje aj fakt, že časť Dreveníka v oblasti Kamenného raja bola vyhlásená za čiastočnú rezerváciu už v roku 1926 ako jedno z mála prírodných území na Slovensku. V roku 1982 bola ochrana formou štátnej prírodnej rezervácie rozšírená na väčšiu časť kopy a od roku 1993 je chránená celá kopa o výmere vyše 100 ha . V roku 1979 bola za štátnu prírodnú rezerváciu vyhlásená Sivá Brada. V roku 1988 boli za chránené vyhlásené aj ostatné travertínové kopy alebo ich časti ako chránené prírodné výtvory. V súčasnosti sa tu nachádza sieť chránených území – Národné prírodné rezervácie Dreveník a Sivá Brada, Národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch a Prírodné pamiatky Sobotisko, Ostrá hora, Zlatá brázda a Jazierko na Pažiti. V roku 1993 sa travertínové lokality stali súčasťou územia Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO Spišský hrad a pamiatky jeho okolia. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie boli travertínové kopy zahrnuté do siete území európskeho významu Natura 2000 ako SKUEV0105 Spišskopodhradské travertíny. Ochrana sa tak rozšírila na všetky cenné časti travertínov vrátane prevažnej plochy Pažice a lokality Hradská lúka.

Hornádska kotlina

Na trase Kráľovského MTB maratónu to v Hornádskej kotline nie sú jediné prírodné hodnoty, aj keď tie ďalšie už nedosahujú bohatstvo a pestrosť prírody travertínových lokalít. Najhodnotnejšie sú nezalesnené strmé stráne a bloky medzí, najmä v záveroch dolín miestnych potokov, kde sa na flyšovom podklade udržala vzácna teplomilná vegetácia, ochudobnená o najcennejšie druhy, prísne viazané na vápnitý podklad travertínov. V dobe konania maratónu spestrujú suché stráne modrokvitnúce astry spišské, ružové kvety lavaterky durínskej či mrkvovité biele okolíky mohutného smldníka jelenieho. Nájdeme ich okolo trasy najmä medzi Žehrou, Olšavkou a Dúbravou.

Protipólom teplých strání sú mokrade, ktoré sú vzhľadom k dlhodobému osídleniu kraja a výrazným ľudským zásahom rovnako veľmi obmedzené. Významnejšie plochy nájdeme najmä na styku Hornádskej kotliny s Braniskom a obmedzene aj v nivách niektorých nenarušených tokov, ako je potok Branisko či jeho prítok Žehrica.

	Granč Petrovce, nad obcou kóta Rudník na hrebeni Braniska

Branisko

Rajtopíky v hrebeňovej časti Braniska predstavujú výnimočné prírodné územie. Vápencová a dolomitová obalová séria bola horotvornými pohybmi pri vyzdvihnutí hraste Braniska rozlámaná a šošovkovité útvary v nej boli vyzdvihnuté, vztýčené, stojac na užšej časti, čím pripomínajú kvetináč. Od tejto podoby pochádza aj zvláštny názov územia – rajtopek, rajtopík je miestny ľudový názov pre kvetináč. Erozívnym procesom vznikla v skalnatej hrebeňovej časti aj výrazná skalná brána a nehlboká jaskyňa. Na pestrý geologický reliéf je viazané vzácne rastlinstvo, v ktorom dominuje výskyt endemického druhu – trávy ometliny smutnej, ktorá bola prvý krát popísaná v prvej polovici minulého storočia na hrebeni kóty Rudník českým botanikom Dominom. Neskôr bol tento druh nájdený ešte na niekoľkých lokalitách Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, no Rudník napriek tomu ostáva klasickou lokalitou výskytu. Ťažko prístupný ostro rezaný reliéf poskytuje útočisko mnohým druhom vzácnych živočíchov. Kvôli nesporným hodnotám bola západná časť hrebeňa a svahu pod ním vyhlásená v roku 1982 za chránené územie s výmerou 120 ha , ktoré je v súčasnosti národnou prírodnou rezerváciou. Táto bola zahrnutá do siete chránených území európskeho významu Natura 2000 ako SKUEV0109 Rajtopíky, do ktorého bola zahrnutá aj rovnako hodnotná, no doteraz nechránená časť územia východne od hrebeňa Rajtopíkov s celkovou výmerou 256 ha . Trasa maratónu prechádza okrajovou časťou rezervácie.

	Skalná brána na hrebeni Rajtopíkov
	Pohľad z Braniska na šarišskú stranu

Celé pohorie Branisko je až na malé plochy zalesnené. Husté lesy v poslednej dobe vo zvýšenej miere podliehajú kalamitným situáciám, či už poveternostným, alebo súvisiacim s výskytom podkôrneho hmyzu, následkom čoho vznikli v lesoch rozsiahle holiny. V blízkosti trasy MTB maratónu sa napriek tomu zachovali kompaktné rozsiahlejšie lesné porasty v lokalitách Zvolanská a Patria, tvorené prevažne jedľovými lesmi.

	Pohľad na južnú časť Braniska zo Smrekovice – zľava doprava Patria, Sľubica, Rajtopíky, Rudník

Keď nad Širokým prekračujete riečku Svinka, málokoho napadne, že jej vody pochádzajú z rovnakého prameňa, ako vody potoka Branisko nad Poľanovcami. Svinka, prameniaca pod Smrekovicou na hrebeni Braniska, rozdvojuje neďaleko priesmyku Chválabohu svoje vody v ojedinelej bifurkácii koryta – časť vôd tečie ďalej ako Svinka, časť sa ponára do ponoru Čertova (diablova) diera, aby sa na opačnej strane Braniska ako výver potoka Bystrík zliali s potokom Branisko. Obidva toky vtekajú do Hornádu – Bystrík to má 13, kým Svinka vyše 50 km ďaleko.

	Čertova (diablova) diera – ponor potoka Svinka...
	...a jej výver už ako potok Bystrík

Levočské vrchy

Branisko je voči západnejšie ležiacim Levočským vrchom ohraničené údolím Poľanovského potoka, ktorým prebieha aj trasa Kráľovského MTB maratónu. V hornej časti údolia nájdeme rozsiahle plochy slatinísk a priamo v koryte nad Poľanovcami môžeme vidieť výrazné, nápadné kríky myrikovky nemeckej, ktorá je v regióne veľmi vzácnym druhom. Jej výskyt pravdepodobne súvisí s bohatším výskytom v strednej časti Levočských vrchov, odkiaľ sa náhodne rozšírila aj do okrajových častí.

	Poľanovce

Možnosti ubytovania:

Spišský Salaš

Penzión Ranč pod Spišským Hradom

Penzion Dreveník - Žehra Hodkovce